Odborník na boj proti terorizmu Šándor: Európsky policajný štát neočakávam

Flag of Slovakia.svg

Európsky policajný úrad Europol získava od mája nové právomoci na boj proti terorizmu a počítačovým zločinom. Spravovať bude spoločnú databázu nebezpečných osôb zo všetkých členských krajín Európskej únie.

Bude obsahovať dôverné informácie ako čísla a stavy bankových účtov, údaje o autách, ale aj dáta zo sociálnych sietí. Odborník na boj proti terorizmu Andor Šándor jej vznik víta a nemyslí si, že tieto dáta budú zneužívané. „Najdôležitejšie je, aby boli do Europolu vysielaní kvalitní ľudia a odborníci, ktorí budú spĺňať morálno-etický kódex pre prácu s takýmito informáciami,“ tvrdí.

Prečo je takáto spoločná databáza dôležitá?
Je dôležité, aby údaje boli centralizované na jednom mieste. Predpokladám, že jednotlivé policajné zbory do databázy budú mať prístup v čase potreby a že tam budú členské krajiny samozrejme prispievať tak, aby bola čerstvá, aby v nej bolo potrebné maximum ľudí. V rámci schengenského priestoru musí tiež byť prepojený informačný systém o podozrivých. Vidíme prípady, že napríklad z Belgicka idú ľudia páchať teroristické činy do Francúzska. Je potrebné, aby krajiny úzko spolupracovali. Aby to nebolo stále len o tom, ako sa všetci sťažujú, že sa nevymieňajú informácie alebo sa vymieňajú zle a podobne. Myslím si, že databáza má zmysel a bude mať efekt, keď do nej budú jednotlivé polície prispievať maximom informácií. Tak, aby sa dala využiť práve v otvorenom schengenskom priestore.

Kto všetko do nej bude prispievať? Polícia i tajné služby? U nás doma tieto dve zložky nemajú spoločný register.
Neviem, či tam budú informácie dávať aj spravodajské služby, pretože toto je policajná databáza. Logiku by to malo, pretože nie vždy je zber informácií týmito bezpečnostnými zložkami rovnaký. Bolo by dobré, aby v centralizovanej databáze Europolu boli aj dáta od spravodajských služieb, to znamená poznatky k tzv. problémovým osobám. Či ich budú posúvať ďalej prostredníctvom svojej polície, alebo budú vstupovať do databázy priamo, to neviem. V každom prípade systém bez týchto údajov nebude úplný.

Je nutné, aby tam boli informácie o bankových účtoch, autách, sociálnych sieťach a návykoch človeka? Ako hlboko do súkromia ľudí bude Europol vidieť?
Samozrejme, je otázkou, do akej miery môžu všetky tie údaje pomôcť pri odhaľovaní príprav teroristických útokov a podobne. Musel by som vidieť konkrétny prípad, aby som vedel posúdiť, či informácie viedli k tomu, k čomu mali. Bezpečnostné zložky budú logicky žiadať maximum informácií. Otázka stojí tak, či skutočne treba zhromažďovať všetky tieto informácie. Údaje o účtoch by tam zrejme mali byť. Ale to, že by tam mali byť informácie o každom občanovi, sa nepredpokladá.

Celý rozhovor s Andorom Šándorom čítajte v utorkovom vydaní denníka Pravda.

 

spravy.pravda.sk

Fico predstavil v Nitre sociálny balíček. Údajne pred 8-tisíc ľudmi

Flag of Slovakia.svg

Sociálny balíček z dielne Smeru-SD predstavil predseda vlády Robert Fico na prvomájových oslavách v Mestskom parku v Nitre.

Medzi navrhovanými opatreniami je zvyšovanie minimálnej mzdy, zákaz sociálneho dumpingu v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov zo zahraničia a materská dovolenka pre otcov. Smer-SD chce okrem toho presadiť zvýšenie príplatku za prácu v noci a zvýšenie príplatku za prácu počas víkendov a sviatkov. Podporiť chce dochádzanie ľudí za prácou zavedením príspevku za presťahovanie sa.

Návrhy by mal predložiť minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter na vláde a neskôr v parlamente. Podľa Fica by sa tým mohli poslanci zaoberať už na júnovej schôdzi. „Myslím si, že tieto opatrenia bez akýchkoľvek problémov prejdú,“ vyhlásil Fico.

Smer-SD chce do Zákonníka práce presadiť zákaz sociálneho dumpingu. V praxi to má znamenať, že robotníci dovezení zo zahraničia budú musieť mať rovnaké podmienky ako domáci. „My nemôžeme súhlasiť s tým, aby sem zamestnávatelia navozili lacnú pracovnú silu, dali im nízke mzdy a dali im podmienky v práci, ktoré dnes Zákonník práce zakazuje, pretože to by vytláčalo našich ľudí z roboty. Nech sa páči, pán zamestnávatelia, keď sem chcete niekoho doviezť, musí tento človek pracovať za tých istých podmienok, ako pracujú naši ľudia,“ povedal premiér.

Smer-SD chce podľa Fica dynamicky pristúpiť k zvyšovaniu minimálnej mzdy tak, aby sa už v roku 2018 „razantne priblížila k 500 eurám mesačne a aby v roku 2019 500 eur už aj prekročila. Musíme mať najvyššiu minimálnu mzdu v krajinách V4 a na tomto aj robíme,“ vyhlásil premiér.

Strana navrhuje tiež zaviesť 10-dňovú platenú dovolenku pre otcov, ktorú si budú môcť vybrať do mesiaca od narodenia svojho dieťaťa. Podľa Fica to bude významný krok pre podporu mladých rodín. Na Slovensku pracuje v noci 240-tisíc zamestnancov. Momentálne je príplatok za prácu v noci 20 percent z minimálnej mzdy, Smer-SD ho navrhuje zvýšiť na 50 percent, čo bude v praxi znamenať zvýšenie príplatku z 0,50 eura na 1,25 eura na jednu hodinu.

Priemerný zamestnanec si tak podľa Fica ročne prilepší o viac ako 500 eur. Do Zákonníka práce chcú ďalej zakotviť, aby za prácu v sobotu, v nedeľu a cez sviatok bol 100-percentný príplatok.Smer-SD chce podporiť cestovanie ľudí za prácou zvýšením už zavedených príplatkov a zaviesť nový príspevok na presťahovanie sa. Tento príspevok už na Slovensku v minulosti bol.

Reformy slovenského trhu práce

  • zákaz sociálneho dampingu má zastaviť nahrádzanie Slovákov lacnými zamestnancami z cudziny
  • firmy tak budú musieť cudzincov zamestnávať za rovnakých podmienok ako Slovákov
  • už v budúcom roku hrubá minimálna mzda stúpne zo súčasných 435 eur na takmer 500 eur
  • zavedenie 10-dňovej platenej otcovskej dovolenky
  • otcovská dovolenka sa bude dať čerpať v priebehu prvého mesiaca od narodenia dieťaťa
  • zvýšenie príplatku za prácu v noci z 20 na 50 percent hodinovej minimálnej mzdy
  • v roku 2018 stúpne hodinový príplatok za prácu v noci zo súčasných 0,50 na 1,25 eura
  • v takom prípade sa príplatok za odpracovanú 8-hodinovú nočnú zmenu zvýši zo súčasných 4 na 10 eur
  • priemerný zamestnanec na zvýšení nočného príplatku za rok zarobí 500 eur
  • zavedenie 100-percentného príplatku za prácu v sobotu a nedeľu
  • príplatok za víkendovú prácu sa má počítať z hodinovej minimálnej mzdy
  • v súčasnosti je hodinová minimálna mzda 2,50 eura a jeden odpracovaný víkend tak zvýši mzdu o 40 eur
  • zavedenie 100-percentného príplatku za prácu počas štátneho sviatku
  • príplatok za prácu vo sviatok sa bude počítať z priemernej mzdy zamestnanca
  • v prípade človeka pracujúceho za priemernú hrubú mzdu vo výške 912 eur bude príplatok za odpracovaný sviatok/víkend predstavovať 45,60 eura
  • zavedenie atraktívneho príspevku za presťahovanie za prácouZdroj: Smer-SD

„Chceme zaviesť atraktívny príspevok za to, že človek sa rozhodol presťahovať, zmeniť spôsob svojho života a nájsť si prácu v regióne, kde je práce podstatne viac,“ uviedol premiér.Fico vo svojom príhovore na pódiu v parku opakovane zdôraznil, že Slovensku sa darí. Nevyhol sa kritike médií a opozície, ktorá podľa neho robí politiku nenávisti. „Držme sa filozofie, že keď sa krajine darí -a dnes sa krajine ekonomicky a finančne darí, je našou povinnosťou podeliť sa s verejnosťou o tieto dobré ekonomické výsledky,“ zdôvodnil Fico navrhovaný sociálny balíček.

Slovensko, Poľsko, Česko a Maďarsko podľa Fica ťahajú hospodársky rast celej Európskej únie. „Keby u nás nebol hospodársky rast, ktorý sa blíži k štyrom percentám a podobné je to aj v krajinách V4, dnes by Európska únia nemohla hovoriť o pozitívnom hospodárskom raste. Všetci pozerajú s určitou mierou závisti na tento región,“ povedal Fico. Súčasťou osláv sviatku práce organizovaných Smerom-SD bol koncert Olympicu a ďalší kultúrny program. Podľa Ficových slov sa dnešného podujatia v Nitre zúčastnilo vyše 8 300 ľudí.

 

spravy.pravda.sk

Border arbitration tribunal to announce decision in coming months

Flag of Slovenia.svg

The Hague – The arbitration tribunal deliberating on the border dispute between Slovenia and Croatia on Wednesday 26th April declared the hearings closed and announced it planned to render the award in the coming months.

A press release issued on behalf of the tribunal by the Permanent Court of Arbitration said that the tribunal had informed Slovenia and Croatia by letter on 29 March that there was no need for any further submissions from the parties in respect of the merits of the case.

“The tribunal thus declared the hearings closed in accordance with the applicable rules of procedure. The tribunal further indicated that it planned to render a final award in the proceedings in the coming months.”

The specific date for announcing the final decision would be made known in due course.

In line with the 2009 arbitration agreement, the tribunal is to set the border between Slovenia and Croatia at both land and sea.

Croatia, which agreed to the framework of the arbitration to have Slovenia unblock its accession to the EU, withdrew from the process in 2015 after Croatian media released on 22 July leaked phone calls between the Slovenian arbiter Jernej Sekolec and the country’s agent in the process Simona Drenik.

Prime Minister Andrej Plenković repeated Croatia’s position today, saying that the tribunal’s decision would not be binding for Croatia, as its parliament confirmed the country’s withdrawal from the procedure in 2015.

“A solution to the issue of land and sea border with Slovenia is yet to be reached,” Plenković told reporters in Zagreb.

The announcement from The Hague comes after two Croatian dailies reported today that the tribunal had made its decision and would announce it shortly, possibly as early as in the next few days.

Citing unnamed diplomatic sources, the Jutarnji list paper reported that the award would be similar to the solution planned in the 2001 agreement between the then PMs Janez Drnovšek and Ivica Račan.

The agreement, which was never implemented because it was not ratified by Croatia, allotted most of the Piran Bay to Slovenia, while leaving Croatia direct border with Italy.

The paper also linked the arbitration process to the long tailbacks of traffic on the Slovenian-Croatian border that were generated after EU-imposed stricter check-ups.

Similarly, another Croatian paper Novi list suggested that the already tense relations between Slovenia and Croatia were about to deteriorate.

The Slovenian Foreign Ministry responded by saying they had no information backing the media reports and would not comment because the arbitration process was on-going and confidential.

Slovenia and Croatia resorted to international arbitration after failing to resolve their border dispute stemming from the 1991 break-up of the former Yugoslavia.

In 2009, the two countries signed the arbitration agreement under the auspices of the Swedish EU presidency tasking an international tribunal to set the course of the border, most notably in the disputed Bay of Piran.

 

Source : The Slovenia Times